Život Prešova
online
online
Chalupku teší, že okruhy sú výhradne na pevnom teréne
16.01.2015 Celý región
Štrbské Pleso 16. januára (TASR) - Štrbské Pleso ako jedno z dvoch slovenských stredísk 27. svetovej zimnej univerziády (SZU) bude od 24. januára do 1. februára hostiť súboje vysokoškolákov v behu na lyžiach, skokoch na lyžiach a severskej kombinácii. Slovensko sa ako spoluorganizátor podujatia muselo približne od mája minulého roka popasovať s odstránením následkov veternej kalamity v priestoroch športového areálu FIS, rekonštrukciou rozhodcovských veží, tribún pre trénerov, namontovaním chladiaceho systému a chladiacej jednotky na mostík HS-100. Hlavnými otázkami boli modernizácia športovísk, doprava, či ubytovanie účastníkov a hostí.
Najväčšou výzvou pre obec Štrba, ktorá je vlastníkom i prevádzkovateľom celého športového areálu FIS bola zmena trasovania cca 500 m dlhého úseku bežeckej trate na 5 km, čím sa podarilo odstrániť doterajšie kolízne vedenie pretekárskej trate s turistickým chodníkom okolo jazera Štrbské pleso. "Na Štrbskom Plese sme sa v bežeckom areáli dlhodobo snažili o certifikované trate, čo sa nám podarilo približne pred dvoma rokmi. Keďže pôvodné viedli cez hladinu Štrbského plesa, tak bolo nutné nájsť stabilné prostredie. Našiel sa spôsob ako sa vyhnúť hladine plesa a v minulom roku sa nám podarilo vytvoriť nový úsek bežeckých tratí poza Slepé pleso. Momentálne všetky okruhy, ktoré máme na Štrbskom Plese od 1,4 km až po 5 km sú na pevnom teréne, teda nie na hladine plesa a tým pádom môžeme garantovať stabilitu terénu a lyžiarskych bežeckých tratí," uviedol v rozhovore pre TASR vedúci športového areálu FIS Jaroslav Chalupka.
Na Mlynickej lúke i v areáli pod skokanskými mostíkmi bude trať využívaná aj večer, pretože má po celej dĺžke umelé osvetlenie. Výrazne sa zmodernizovali aj všetky šatne pre pretekárov a rozhodcovská veža behov. Organizátori bežeckých disciplín sú pripravení aj na variant v prípade nedostatku prírodného snehu. "Rovnako sa nám po trojročnom úsilí podarilo po prvýkrát v histórii zasnežovať časti bežeckých tratí, to znamená, že v športovom areáli dvojkilometrový okruh. Vo zvyšných úsekoch trate sa ešte vždy musíme spoliehať na prírodný sneh alebo na dané úseky navážať technický sneh," konštatoval Chalupka.
Skokanský areál má dve časti, v jednej je funkčný menší mostík HS-100. V druhej polovici dominuje veľký mostík s označením HS-130. Tento areál na Štrbskom Plese začali budovať v roku 1966 z dôvodu MS 1970 v klasických lyžiarskych disciplínach. Počas pretekov skokanov na veľkom mostíku bolo v areáli približne 140-tisíc divákov, čo bol rekord pri skokoch na lyžiach. Československo získalo zásluhou Jiřího Rašku striebornú medailu na veľkom mostíku. Poslednú súťaž na tomto mostíku mohli návštevníci Štrbského Plesa vidieť v januári 1999, práve počas SZU, kde Slovensko so ziskom osemnástich medailí obsadilo v poradí krajín tretie miesto.
Rovnako ako bežecké trate i skokanský mostík H-100 si napriek homologizácii vyžadoval svoju úpravu súvisiacu s neustále sa zvyšujúcimi nárokmi a vylepšeniami. "Bolo potrebné zabezpečiť chladenie na nájazde mostíka a to sa nám podarilo, čiže v súčasnosti sme pripravení a vieme si udržať pevnú tvrdú stopu. Dole na dojazde sme tiež schopní zasnežovať, takže sme pripravení aj na tento variant technického zasnežovania a umelého chladenia," hodnotil Chalupka.
Preteky počas SZU by mohli negatívne ovplyvniť, poprípade zrušiť iba extrémne zlé poveternostné podmienky, no organizátori podujatia veria, že k takejto situácii nedôjde. "V skokoch na lyžiach by to mohol určite spôsobiť silný vietor. Pokiaľ nebude vietor a nejaké enormné sneženie, ktoré by neumožňovalo urobiť skokanskú časť, tak sa preteky zrealizujú. Rovnako, ak nebudú extrémne veterné podmienky, tak aj bežecké trate sú pripravené na to, aby na nich mohli prebehnúť preteky bez väčších problémov," zamyslel sa Chalupka.
Najväčšou výzvou pre obec Štrba, ktorá je vlastníkom i prevádzkovateľom celého športového areálu FIS bola zmena trasovania cca 500 m dlhého úseku bežeckej trate na 5 km, čím sa podarilo odstrániť doterajšie kolízne vedenie pretekárskej trate s turistickým chodníkom okolo jazera Štrbské pleso. "Na Štrbskom Plese sme sa v bežeckom areáli dlhodobo snažili o certifikované trate, čo sa nám podarilo približne pred dvoma rokmi. Keďže pôvodné viedli cez hladinu Štrbského plesa, tak bolo nutné nájsť stabilné prostredie. Našiel sa spôsob ako sa vyhnúť hladine plesa a v minulom roku sa nám podarilo vytvoriť nový úsek bežeckých tratí poza Slepé pleso. Momentálne všetky okruhy, ktoré máme na Štrbskom Plese od 1,4 km až po 5 km sú na pevnom teréne, teda nie na hladine plesa a tým pádom môžeme garantovať stabilitu terénu a lyžiarskych bežeckých tratí," uviedol v rozhovore pre TASR vedúci športového areálu FIS Jaroslav Chalupka.
Na Mlynickej lúke i v areáli pod skokanskými mostíkmi bude trať využívaná aj večer, pretože má po celej dĺžke umelé osvetlenie. Výrazne sa zmodernizovali aj všetky šatne pre pretekárov a rozhodcovská veža behov. Organizátori bežeckých disciplín sú pripravení aj na variant v prípade nedostatku prírodného snehu. "Rovnako sa nám po trojročnom úsilí podarilo po prvýkrát v histórii zasnežovať časti bežeckých tratí, to znamená, že v športovom areáli dvojkilometrový okruh. Vo zvyšných úsekoch trate sa ešte vždy musíme spoliehať na prírodný sneh alebo na dané úseky navážať technický sneh," konštatoval Chalupka.
Skokanský areál má dve časti, v jednej je funkčný menší mostík HS-100. V druhej polovici dominuje veľký mostík s označením HS-130. Tento areál na Štrbskom Plese začali budovať v roku 1966 z dôvodu MS 1970 v klasických lyžiarskych disciplínach. Počas pretekov skokanov na veľkom mostíku bolo v areáli približne 140-tisíc divákov, čo bol rekord pri skokoch na lyžiach. Československo získalo zásluhou Jiřího Rašku striebornú medailu na veľkom mostíku. Poslednú súťaž na tomto mostíku mohli návštevníci Štrbského Plesa vidieť v januári 1999, práve počas SZU, kde Slovensko so ziskom osemnástich medailí obsadilo v poradí krajín tretie miesto.
Rovnako ako bežecké trate i skokanský mostík H-100 si napriek homologizácii vyžadoval svoju úpravu súvisiacu s neustále sa zvyšujúcimi nárokmi a vylepšeniami. "Bolo potrebné zabezpečiť chladenie na nájazde mostíka a to sa nám podarilo, čiže v súčasnosti sme pripravení a vieme si udržať pevnú tvrdú stopu. Dole na dojazde sme tiež schopní zasnežovať, takže sme pripravení aj na tento variant technického zasnežovania a umelého chladenia," hodnotil Chalupka.
Preteky počas SZU by mohli negatívne ovplyvniť, poprípade zrušiť iba extrémne zlé poveternostné podmienky, no organizátori podujatia veria, že k takejto situácii nedôjde. "V skokoch na lyžiach by to mohol určite spôsobiť silný vietor. Pokiaľ nebude vietor a nejaké enormné sneženie, ktoré by neumožňovalo urobiť skokanskú časť, tak sa preteky zrealizujú. Rovnako, ak nebudú extrémne veterné podmienky, tak aj bežecké trate sú pripravené na to, aby na nich mohli prebehnúť preteky bez väčších problémov," zamyslel sa Chalupka.
0
www.ZIVOTPO.sk
